Sobotné skoré mrazivé ráno smerovali kroky žiakov krúžkov Spoznávame Slovensko a Spoznávame svoj región do Vysokých Tatier. Najskôr sme sa vlakom presunuli do Starého Smokovca, odkiaľ sme už turistickým krokom kráčali na Hrebienok. Počasie nám prialo. Takmer celú cestu, tam aj späť, nám snežilo a bolo mrazivo, jednoducho krásna snehová rozprávka. To sme ešte nevedeli, čo nás bude čakať na Hrebienku, kam smerovali naše kroky. Po tom, ako sme prišli na Hrebienok, kde sme sa najskôr posilnili a následne sme sa šli pozrieť do prvej kupoly, v ktorej sa nachádzal krásny Tatranský ľadový dóm. Tatranský ľadový dóm vstupuje do svojej trinástej sezóny a tentokrát vzdáva poctu dvom pápežom – Františkovi, ktorý v roku 2025 zomrel, a Levovi XIV., ktorý ho nahradil. Symbolicky spája koniec jednej éry s nástupom novej a prináša tému, ktorá má duchovný aj umelecký rozmer. Stavba z 225 ton ľadu a 1 800 ľadových blokov je inšpirovaná Bazilikou sv. Jána v Lateráne v Ríme – hlavným chrámom mesta Rím a oficiálnym sídlom pápeža ako rímskeho biskupa. Bazilika sv. Jána je hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov, často označovaná titulom „Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta.“
Po prehliadke tejto nádhery to však nebolo všetko. Pred týždňom sa tu na Hrebienku konalo podujatie s názvom „TATRY ICE MASTER.“ Počas dvoch dní ľadoví sochári z desiatich krajín sveta vdýchli život 50-tim tonám ľadu a premenili ich na 35 unikátnych ľadových sôch. Tieto sochy boli aj nasvietené, čím sa umocnil ich dizajn a krása. My sme si ich výtvory pozreli v druhej kupole vedľa Tatranského ľadového Dómu s názvom „Galéria ľadových majstrov.“ Druhá časť sôch bola vystavená na otvorenom priestranstve. Žiaci boli unesení a nevedeli sa na tieto ľadové sochy vynadívať. Pýtali sa, či je možné, aby niečo také vôbec človek dokázal. A všetci sme boli toho svedkami, že je to skutočné umenie a nadanie týchto ľudí.
To by sme neboli turistami, keby naše kroky skončili tu na Hrebienku. Pokračovali sme samozrejme ďalej. Cestou sme prechádzali okolo Bilíkovej chaty a zostúpili sme aj k vodopádom Studeného potoka, ktoré boli čiastočne zamrznuté a pokryté snehovou perinou. Žiakom sa vodopády veľmi páčili a keď sme si urobili pár fotiek, mohli sme pokračovať do nášho dnešného cieľa, ktorým bola Rainerova chata. Tam sme si pozreli aj betlehem, ktorý tam každoročne zhotovuje zo snehu bývalý miestny chatár p. Peter Petras. Tam sme si užili malú guľovačku a mohli sme sa vrátiť späť na Hrebienok. Z Hrebienka nás cestou do Starého Smokovca sprevádzala lanovka, z ktorej nám kývali milí turisti a trúbil strojvodca. Žiaci sa tomu veľmi potešili a ešte si užili aj zvyšok cesty šmýkaním až dole na vlakovú stanicu. Tu si nezabudli kúpiť aj nejaké suveníry a mohli sme sa vybrať na dobrodružnú cestu vlakom až domov. Žiaci ešte aj vo vlaku opisovali, že sa im dnešný deň nesmierne páčil a budú na neho ešte dlho spomínať.
Tešíme sa na naše nové turistické dobrodružstvá.