Juraj Sklenár (*20.2.1744, +31.1.1790)

Bol to historik a pedagóg. Narodil sa 20. februára 1744 neďaleko Letanoviec v kúrii Tiba pri Spišských Tomášovciach. V roku 1764 vstúpil do rehole jezuitov v Trenčíne. Študoval na univerzite v Košiciach, doktor filozofie. Učiteľ na jezuitských školách v Levoči, od 1770 v Prešove, Košiciach a v Trnave, po r. 1773 zástupca riaditeľa na gymnáziu v Bratislave .
Výborný pedagóg, vyučoval niekoľko predmetov, v Bratislave i slovenčinu. Vydal viaceré príležitostné básne a ódy, inauguračné prejavy pri otváraní školského roku na bratislavskom gymnáziu, spis o prírodných zvláštnostiach Uhorska (Rariora ... ), v ktorom  informoval o nálezoch zlata a drahých kovov i o zvláštnych rastlinách a zvieratách. Historický charakter má jeho knižka o pôvode a genealógii šľachtického rodu Baťánovcov (Origo ... ). Najvýznamnejšie je jeho dielo Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov na ňu (Vetustissimus Magnae Moraviae Situs  ), ktoré vyvolalo polemiku s maďarským historikom Š. Katonom, poznačenú obojstrannou nacionálnou neznášanlivosťou. Pod vplyvom osvietenského kriticizmu prehodnotil v ňom Anonymovu kroniku, bránil politickú rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku, v úsilí o vyvrátenie tzv. podmaniteľskej teórie posúval vznik Veľkomoravskej ríše na juh do okolia srbskej  Moravy, odkiaľ sa za vlády Svätopluka údajne rozšírila do Dácie, Panónie, na sever od Dunaja na dnešné územie Slovenska, na Moravu a do Čiech. Podľa neho k porážke Moravanov Maďarmi došlo v Panónii na juh od Dunaja, slov. obyvateľstvo Považia, Ponitria a Pohronia, ktoré si Maďari nepodrobili, sa pripojilo k uhorskému  Kráľovstvu dobrovoľne v 11. storočí. Na tieto teórie reagoval Š. Katona v diele Examen vetustissimi Magnae Moraviae situs (1786), na ktoré  mu odpovedal replikou Hypercriticon ... S J. Fándlym prepracoval a doplnil dielo J. Papánka Compendiata historia gentis Slavae (1793). Jeho diela o Veľkej Morave mali národnoobraný charakter a napriek niektorým vecným nesprávnostiam obrodne pôsobil na národné zmýšľanie bernolákovskej i štúrovskej generácie.
Zdroj: Slovenský biografický slovník, V. zväzok R-Š, Matica Slovenská, Martin 1992, str.272